Anketa č. 1

20. srpna 2007 v 18:51 | Míša |  Ankety
Já věřím, že ano, co vy?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Existují vlkodlaci?

Ano.
Nevím.
Ne.

Komentáře

1 wolfik111 wolfik111 | E-mail | Web | 4. února 2008 v 20:34 | Reagovat

no to si pište že jsou!!!!!!!!

2 Ady Ady | E-mail | Web | 13. dubna 2008 v 13:34 | Reagovat

Souhlasím!

3 JOoi_23 JOoi_23 | 16. srpna 2008 v 15:55 | Reagovat

ja na ne verim ale zadnyho sem nevidel

4 Ada Ada | 16. srpna 2008 v 18:36 | Reagovat

určitě eksistujou tomu věřte lidi

5 Tadomikiku Tadomikiku | Web | 11. ledna 2009 v 19:30 | Reagovat

Mno ja na ne verim...

6 Perun Perun | E-mail | 25. května 2010 v 1:24 | Reagovat

Podla mojho nazoru ano ale tiez som nikdy nevidel skoda :-( Tie legendy od niecoho musia vychádzať bez vanku sa ani list nepohne :D

7 Perun Perun | 25. května 2010 v 1:48 | Reagovat

Už dlhšiu dobu som sledoval stopy záhadného fenoménu, ktorým bezo sporu existencia Vlkodlaka je. Prvá zmienka o takzvanom Likantropus Hominus alebo Človeku vlčom sa nachádza v rytinách objavených na francúzskom hrade Corevouare. Tieto rytiny sa našli vytesané v katakombách pod hradom a datujú sa zhruba do roku 600 pred našim letopočtom. V texte sa spomína príchod istého Tua Luppa ktorý vraj  prišiel z východu a priniesol skazu celému kraju, keď ako uvádza staroveky spisovateľ:“ On v svite mesiaca sivý kožuch oblieka a zub jeho je šabľou čo rozsieva v krvi svoje semä a robí z ľudí služobníkov pekla........“ Text potom pokračuje opisom tých najhrôzostrašnejších výjavov ako aj útek obyvateľov do jaskýň, čo dali základ terajším katakombám pod hradom Corevouare, pred strašnou “vlčou“ chorobou.

            Ešte viac mi však vyrazila dych správa môjho ruského priateľa a archeológa Stanislava Kralikovského, ktorý mi zaslal fotografie fresky s kláštora sv. Juraja. Je na nej vyobrazený muž zápasiaci z vlkom ktorý má ľudské črty tela. Pod výjavom sa nachádza text, ktorý skoro na vlas presne opisuje udalosti ktoré sa odohrali vo Francúzku ibaže ako miesto deja je označené mesto Bladigrad terajší Užhorod a meno neznámeho polovlka a poločloveka je Vua Luppa. To najzarážajúcejšie na celej veci je to, že Vua Luppa vraj prišiel zo západu. Ak si uvážite že vznik fresky sa datuje do roku 600 pred N.L. vede Vám jediné, že niekde medzi Francúzskom a Ukrajinou sa musí nachádzať miesto odkiaľ Tua a Vua Luppovci vyrazili na svoju skazonosnú púť. A vôbec, boli to jediný príslušníci tajomných Likantropov ktorý okolo roku 600 p.n.l. vyrazili do sveta?

            Pokračoval som ďalej v pátraní až som narazil na jednu stopu ,ktorá ma priviedla na Slovensko. Bola to obrovská náhoda, keď som v jeden večer surfoval stránkami internetu a padla mi do oka fotka z webovskej stránky jedného nemenovaného slovenského časopisu. Rozhovor s riaditeľom etnografického múzea v Kráľovskom Chlumci ilustrovala fotka kde pán riaditeľ stál pred bronzovým štítom neznámeho staroslovanského bojovníka. Na štíte mi ihneď zasvietil do očí vytepaný text „ Ati vole Lika“. Hneď som vedel čo to znamená. Text bol napísaný v jazyku prvých Slovienov a znamenal“ proti sile Vlka“. Slovensko sa nachádza presne na geografickom mieste kde sa dá predpokladať, že z neho pochádzajú bratia Luppovci.

            Tri dni na to som vystupoval z lietadla na letisku M. R. Štefánika v Bratislave a vedel som, že som už veľmi blízko k rozlúsknutiu záhady okolo vlkodlaka. Pár hodín cesty autom ma priviedlo až do Kráľovského Chlumca. Tam ma pred vstupom do múzea už čakal pán doktor Michalík – riaditeľ múzea. A tu v celkom zabudnutom múzeu v strede Slovenska som urobil ten úžasný objav. Spolu s bronzovým štítom sa totiž našli aj brezové zvitky s textom ktorý sa nepodaril slovenským archeológom preložiť a tak upadol do zabudnutia. Ja som však ten starý jazyk veľmi dobre poznal bola to Urmanika – jazyk prvých Slovienov. Pomaly som sa ponoril do prastarého rozprávania. Na brezových zvitkoch sa odvíjal príbeh z roku 666 p.n.l. Vtedy vraj sloviensky vojvodca Braťkoboj napadol tábor barbarského náčelníka Chtorana. Ten nemohol vzdorovať vojskám slovienskeho vojvodcu a tak požiadal o pomoc svojho kúzelníka. Ten vyvolal z pekelných úst štyri bytosti pekelné Tua, Vua, Nua a Rua. Boli to vraj démoni s podobou vlka a ich odpudzujúci vzhľad a strašné zavíjanie tak vydesili vojská Braťkoboja, že odtiahli od tábora barbarov. Autor textu už potom len uvádza, že celý kmeň barbarov zmizol v „ kožuchu vlka“ a démoni vraj odišli každý svojou stranou.........“. Úžasné! Celý tento kraj je poznamenaný prítomnosťou vlkodlaka. Dva dni po preložení brezových zvitkov odchádzam do Martina kde som očakávaný v národnej knižnici. Mgr. Belopotocká vedúca oddelenie starovekých prvopisov má pre mňa skutočnú lahôdku asi dvadsiatka rôznych textov s rôznych období a vo všetkých sa spomína vlkolak. Bytosť napádajúca najmä domáce zvieratá a nezriedka i ľudí. Ľudí však vlkolak nikdy nezabíja len ich dohryzie a necháva tak. Tí potom vykazujú zvláštne prvky správania a veľmi často umierajú bez zjavnej príčiny pripadne utekajú do lesov kde ich stopy končia. V štvrtý deň  môjho štúdia dokumentov o vlkodlakovi ma navštívil MUDr. Jozef Golian z Martinskej fakultnej nemocnice. Dopočul sa vraj o mojom pátraní a niečo pre mňa vraj má. Zaviedol ma do depozitu oddelenia klinickej patológie kde už dlhé roky má na starosti sekciu „ NEZARADITEĽNÉ“ , niečo ako AKTY X v nemocnici. V regáli označenom titulkom Lupoidae som našiel ležať to po čom som pátral. Kostry zvláštnych bytostí pripomínajúce ľudské no z obrovskými čeľusťami plnými ostrých zubov s dominantnými vrchnými a spodnými rezákmi. Dr. Golian mi vyrozprával že takýchto kostier boli plné starobylé pohrebiská ale čo mi spôsobilo skutočné mrazenie v chrbte bolo že poslednú kostru im doniesli poľovníci z obce Sklabiňa asi pred dvoma rokmi. Mysleli si vraj že je to kostra medveďa ale potom si všimli tie ľudské črty a tak ju odniesli do Múzea Andreja Kmeťa odkiaľ sa dostala do rúk Dr. Goliana. Ako príčina úmrtia bolo označená otrava a doba smrti asi 40 rokov dozadu. Chápete to? Ešte celkom nedávno sa lesmi Slovenska premáva možno jedna z najzáhadnejších bytostí sveta a nikto o tom nič nevie. A bol to jediný príslušník tohoto rodu? Na rozlúčku mi Dr.Golian ešte prezradil, že všetky tieto bytosti umreli na otravu chlorofylom. Z biologických nálezov kúskov tkanív týchto bytostí sa zistilo, že ich bunky obsahujú unikátnu látku tzv. metamorfín, ktorý umožňuje bunkám meniť svoju veľkosť a tvar. Avšak pri styku s chlorofylom, ktorý obsahujú zelené rastliny, sa   metamorfín mení na prudký jed Kyanydín. Ten vlastne zabíja tieto bytosti.

8 Perun Perun | 25. května 2010 v 1:49 | Reagovat

S touto informáciou odchádzam do obce Sklabiňa kde zatiaľ končí vlkodlakova stopa.

Starosta obce Sklabiňa nervózne prešľapoval pred obecným úradom, keď mi taxikár pomáhal vykladať moje veci z taxíka. Zjavne bol nervózny z mojej návštevy. Na pointu som naozaj nemusel dlho čakať. V kancelárii starostu trpezlivo sedel policajt. Náš rozhovor netrval dlho. Ľudia sa vraj boja a moje otázky by mohli vraj v dedine vyvolať zbytočný rozruch. Keď som ale prišiel z takej diaľky tak oni mi pomôžu. Policajt sa volal Imro a vlastne inak mu tu ani nikto nepovedal. Malá policajná stanica ma prichýlila na pár nasledujúcich dní. Po obede mi Imro doniesol asi 1000 stranový spis. Spis obsahoval asi tisícovku neobjasnených prípadov zmiznutí domácich zvierat ba dokonca aj ľudí. Najstaršie z nich boli z roku 1739 a boli adresované vtedajšiemu pánovi sklabinského hradu týčiaceho sa nad obcou Sklabiňa. Zbežne som v nich začal listovať. Skutočne množstvo hlásení zmiznutia najmä mačiek a psov. Pán Imro na mňa skúmavo hľadel a potom má pozval na nočnú výpravu na miestny Sklabinský hrad, že keď vraj chcem niečo vidieť tak on mi to ukáže. Po západe slnka sme nasadli do policajného auta a zamierili k temnej siluete hradu. Celá dedina bola ako vymretá všade vládlo absolútne ticho a na uliciach by ste nestretli ani živáčka. Naozaj som sa začudoval keď  som si všimol, že všetky dedinské domy mali hrubé okenice pevne zavreté. Táto dedina bola presýtená strachom. V svetlách reflektorov nášho auta som zazrel v dvore jedného domu malé dieťa ako uteká smerom k ceste a v zápetí z domu vybehla pravdepodobne jeho matka a s zdeseným výrazom na tvári ho ťahala do domu. V dverách domu som ešte stihol zahliadnuť muža s puškou, ktorého oči pozorne sledovali nepreniknuteľnú tmu za domom. Imro my prezradil že to je rodina Kubíkovcov a nedávno im zmizol za veľmi podivných okolností ich doberman. Pomaly sa začal strach vkrádať aj do môjho srdca. Cesta k hradu bála po chvíli za nami. Pán Imro bol veru riadny kus chlapa a tak som dúfal že vie čo robí. Skôr ako sme vystúpili z auta, si Imro dôkladne skontroloval svoju služobnú zbraň a potom ju starostlivo vložil do puzdra. Nebudeme ju vraj potrebovať. Na pokoji mi to ale nepridalo. Svetlá našich bateriek sa rozbehli po múroch zrúcaniny hradu. Riedky lesík ktorý vyrástol na rozvalinách tohto hradu pôsobil naozaj desivo. Svetlo mojej baterky meravo zastalo na čiernom vchode do nejakej jaskyne v náprotivnej skale. Vedel som že sme na mieste. Imro zastal a rukou mi naznačil aby som si ľahol do trávy. Pošepkal mi že vraj asi tak za hodinu to začne. Strachom som ani nedýchal a často som pohľad smeroval k Imrovej pištoli. Nevedel som, čo sa stane za hodinu, ale moja zvedavosť bola silnejšia ako môj strach. Spánok sa  začal hlásiť o slovo a ja som stratil prehľad o čase. Nad krajinou vládla vlahá letná noc a ja som už takmer spal keď ostrý lakeť Imra porátal moje rebrá. Potriasol hlavou smerom k jaskyni a ja som v svite mesiaca zahliadol postavu nejakého muža ktorý vchádzal do jaskyne. Zdvihol som oči k mesiacu a uvedomil som si že je spln. Snáď to bol len nejaký bezdovomec zašepkal som Imrovy do ucha, ale ten len s úsmevom na tvári zavrtel hlavou. Teraz to príde. Naznačil a všimol som si že sa jeho ruka presunula k zbrani. Mesiac svietil tak jasne, že som si všimol že náboje v náhradnom zásobníku za Imrovým opaskom majú zvláštnu striebornú farbu. S jaskyne sa ozval neľudský rev až sa mi zdalo, že sa otriasla aj zem a teraz som mal už naozaj obrovský strach. Chcel som vstať a utekať preč, ale Imrova pevná ruka ma zachytila a prinútila ležať v tráve. Toto bola skutočná noc a ja som si hrýzol do pery, ako keby som sa snažil zobudiť zo zlého sna. V otvore jaskyne sa objavila nejasná silueta. V svite mesiaca sa zaleskli dve pekelne červené oči. Bol to asi vlk alebo obrovský pes a vlastne aj ten vlk by musel byt obrovský. Vzrušením som vydal jemné pípnutie. Počul som ako Imro v tom momente vybral z puzdra svoju zbraň a ja som sledoval ten najúžasnejší a najstrašnejší obraz svojho života. Tá bytosť sa rozbehla smerom k nám a vyzerala naozaj ako nejaký vlk. Tesne pred miestom kde sme ležali si to však ako keby rozmyslela a spravila neuveriteľnú vec, vztýčila sa na zadné nohy a pár metrov predo mnou sa postavila asi trojmetrová postava skutočného živého vlkodlaka. Zrazu som zabudol na strach a snažil som sa rýchlo vytiahnuť môj fotoaparát aby som zachytil toto neuveriteľné stretnutie. Už som takmer stlačil spúšť keď Imro vyskočil s trávy a nohou nechtiac kopol do môjho fotoaparátu. Fotoaparát pár krát v letku zablysol lebo bol nastavený na „ nastrieľanie“ 4 fotiek a dopadol do trávy. Imro aj keď bol riadny chlapisko oproti vlkodlakovi vyzeral ako dieťa. Policajná pištoľ dva krát vystrelila smerom k Vlkodlakovy, ale v tej tme streli nenašli svoj cieľ. Vlkodlak sa bleskurýchlo spustil na všetky štyri a neuveriteľnou rýchlosťou zmizol v miestnom lesíku. Len s obtiažami som sa pozbieral na nohy a vykročil k jaskyni. Ostré svetlo preťalo jaskynnú temnotu. Prešli sme len pár krokov, keď sme zazreli nevídaný obraz. Na konci jaskyne stál vztýčený  kruhový portál. Hrozivá brána do samotného pekla. Staroveký nápis vytesaný do skaly portálu prezradil starodávne tajomstvo: Spravodlivý prišli aby zastavili zlo, ale ono po kvapkách prichádza aby preverilo našu ostražitosť. Tu vkročili na zem Vua a Tua Lupovci. Cítil som prítomnosť zla. Ten portál bol skutočný a verím, že aj nápis na ňom bol pravdivý.

9 Perun Perun | 25. května 2010 v 1:50 | Reagovat

V malej izbietke nad policajnou stanicou som zaspal až nad ránom. Únava a stres ma prinútili spať až skoro celý deň. Večer okolo 18:00 ma zobudil policajt Imro . V hlave som mal trochu zmätok, ale postupne sa mi zdalo že všetky veci do seba akosi zapadajú. Sedel som v taxíku smerom do Martina a sledoval cestu. Odvrátil som pohľad od prejdeného tela akejsi mačky, ktoré ležalo pri ceste. Pri ceste? Ale veď.....No jasné!!!!!

Ešte ten večer som z malej martinskej internetovej kaviarne, posielal správu do centrály Encyklopédie záhadných udalostí a bytostí v tomto znení:

Záhada vlkodlaka už nie je záhadou. Zistil som, že sa jedná o anomálny druh humanoidnej bytosti, ktorej vznik sa datuje približne do roku 600 pred. N l. Aj keď to nie je dokázateľné vznikla pravdepodobne ako produkt parapsychologického pôsobenia temných síl, ktoré priniesli na tento svet istý druh bunkovej mutácie, ktorá napáda jedine ľudskú rasu. Prenáša sa zo slín napadnutej osoby do krvi inej osoby pomocou uhryznutia. Tieto bytosti sú rozšírené po celej Zemi a pravdepodobne v čase keď majú normálnu podobu nie sú rozoznateľný od bežných ľudí. Ich identifikačným znakom je silná alergia na chlorofyl, ktorá pri styku ich organizmu s touto látkou spôsobuje ich okamžitú smrť. Osobne sa domnievam že tieto bytosti sú rovnako alergické aj na striebro. Túto skutočnosť sa mi však zatiaľ nepodarilo dokázať. Zaujímavým je ich spôsob výživy. Vďaka ich alergii konzumujú výlučne mäso a medzi ich najobľúbenejšie patrí mäso psovitých a mačkovitých šeliem. Ulovené zvieratá však vlkodlaci nemôžu konzumovať na zelenej vegetácii v súvislosti s ich silnou alergiou na chlorofyl, preto vyhľadávajú miesta bez akejkoľvek vegetácie. V minulosti to boli najmä holé skalné výbežky, rozvaliny hradov a dnes  najideálnejším miestom pre konzumáciu koristi sú asfaltové pásy našich ciest, ktoré pretínajú ich lovecké teritória. Preto sa domnievam že najlepším indikátorom výskytu Vlkodlaka Fatranského je nájdenie pozostatkov tiel psov alebo mačiek na okrajoch našich ciest. Tie sa doteraz mylne pokladali za výsledok zrážky zvieraťa s autom, ale ja som presvedčený, že ide o pozostatky po hodovaní vlkodlaka.

Co si o tom mislite ? Kto by sa chcel ist na tu jaskynu pozriet ak sa niekto najde budem rad aspon tam nepojdem sam dajte vediet 1perun1@azet.sk

10 Michelle Michelle | 24. července 2010 v 22:31 | Reagovat

Perun: Podle mě to tu jen zapláčáváš s takovou si zařiď vlastní blog!

11 Perun Perun | 7. srpna 2010 v 15:31 | Reagovat

[10]: Ved ked to bude vela ludom vadit tak to host blogu to moze vymazat predsa a co sa tyka teba nemusis to citat iba tak prebehnut

12 Míša Míša | 15. srpna 2010 v 18:09 | Reagovat

[10]: Náhodou mám ráda dlouhé a zároveň smysluplné komentáře. Zrovna tohle si v klidu vytisknu a přečtu a mám tušení, že to bude zajímavé čtení :,)

13 Perun Perun | 5. září 2010 v 12:41 | Reagovat

Aspon niekto kto vie ocenit kometar aspon sa sem na mrtvom blogu snazim dat nejku temu inac dik Misa :D

14 Míša Míša | E-mail | Web | 15. října 2010 v 18:03 | Reagovat

[13]: Tak jsem to přečetla. Zatím řeknu jen zajímavé. Jde o tvůj text, nebo jsi ho někde našel a sem pouze uveřejnil?

15 Perun Perun | 16. října 2010 v 15:19 | Reagovat

Nasiel zverejnil by som aj autora len nebol pisany nerad nieco rosirujem bez suhlasu autora ale ak sa nemozes niekoho spitat a straka je uz zapanuta prachom tak co uz :-(

16 Míša Míša | 20. října 2010 v 15:20 | Reagovat

A nemáš odkaz na stránku někde schovaný?

17 Harosek Zapletal Harosek Zapletal | 5. srpna 2011 v 14:07 | Reagovat

Já osobně na vlkodlaky věřím a "domnívám se" a spíš se přiláním k odpovědi ANO že jsem taky vlkodlak

18 masořavec masořavec | 21. srpna 2011 v 12:38 | Reagovat

za 2 posledni mesice mam kodne chlupu a le ducela hodne velkych

19 vlcek vlcek | E-mail | 15. února 2013 v 21:56 | Reagovat

jasně že sou!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama